Doba bronzová (2000 – 800 pred n.l.) na území dnešného Slovenska prešla troma vývojovými fázami, počas ktorých došlo k významnému rozvoju kultúrnych, ekonomických a politických štruktúr. Kľúčovým faktorom pre rozvoj tejto doby bolo rozšírenie produkcie medi, najmä v strednom a severozápadnom Slovensku, kde sa vyrábali prvotné nástroje a predmety, ktoré zabezpečili miestnym obyvateľom stabilný ekonomický základ.
Po zániku kultúr Čakany a Velatice sa rozšírila lusátska kultúra, ktorá stavala silné a komplexné opevnenia s veľkými trvalými budovami a administratívnymi centrami. Archeologické nálezy z lusátskych hradísk dokladajú rozsiahly rozvoj obchodu a poľnohospodárstva v tejto dobe. Bohatstvo a rôznorodosť hrobov sa významne zvýšilo, pričom obyvatelia tejto kultúry vyrábali zbrane, štíty, šperky, nádobí a sochy.
V období železnej doby (5. storočie pred n.l.) začali do oblasti prichádzať kmene z Trácie, ktoré priniesli zmeny do života miestnych obyvateľov. Počas doby Hallstatt (800–500 pred n.l.) vznikli monumentálne pohrebné mohylové náleziská, v ktorých sa nachádzali princovské výbavy, bohaté nádoby, ozdoby a dekorácie. Pohrebné rituály zahŕňali kremáciu, pričom bežní ľudia boli pochovávaní na plochých urnových cintorínoch. Zaujímavým aspektom tejto doby bolo aj rozšírenie výroby textílií a tkania.
Od 500 pred n.l. v území dnešného Slovenska usadili Kelti, ktorí na miestach dnešnej Bratislavy a Devína vybudovali mocné oppidá. Tento pokrok bol spojený s prvým známym využívaním písma v oblasti, ako dokazujú strieborné mince Biatec s latinskými nápismi. Na severozápade sa rozvinula unikátna Púchovská kultúra, ktorá vznikla zmiešaním miestnych lusátskych a keltských prvkov, pričom sa vyznačovala pokročilým spracovaním železa a výrobou mince typu „Velkobysterecky“, ktoré sa neskôr spájajú s keltským kmeňom Cotini.
Rímska éra sa na území Slovenska začala v 2. storočí n.l., keď Rímska ríša zriadila vojenské osady na južných hraniciach, najmä v oblasti súčasného Rusovca, dnes predmestí Bratislavy. Tieto osady, ako Gerulata, boli obklopené civilnými osadami a farmami. Rímske vojenské jednotky chránili túto oblasť pred nájazdmi a zabezpečovali vojenskú prítomnosť na hraniciach. Dôležitou pamiatkou je aj kameň s rímskym nápisom v Trenčíne, kde v roku 179 n.l. rímska posádka porazila germánsky kmeň Quadi. K najvýznamnejším historickým obdobiam tejto éry patrí existencie Kráľovstva Vannius, ktoré na západe a v strede Slovenska trvalo od 8 pred n.l. do 179 n.l.
Tento vývoj bol základom ďalších politických a kultúrnych zmien v oblasti, ktoré pripravili pôdu pre rozvoj Stredoeurópy v nasledujúcich storočiach.